Microsoft pri návrhu Windows 10 popracoval aj na aktualizačnom mechanizme, cez ktorý svoj systém udržiava v kondícii a pravidelne ho vylepšuje. Windows 10 bol totiž navrhnutý ako posledná verzia Windows, ktorá bude vydaná. To znamená, že zatiaľ sa nepočíta s ničím ako “Windows 11”, hoci ako dnes už vieme, vznikať budú rôzne odnože – príkladom je Windows 10X.
Desiatka je nepretržite vylepšovaná a rozširovaná o nové možnosti, aby išlo o neustále relevantný systém. Z pohľadu bežného používateľa v základe dostáva dva typy aktualizácií – kvalitatívne aktualizácie a aktualizácie funkcií.
Kvalitatívne aktualizácie
Ako naznačuje už ich samotné označenie, kvalitatívnymi aktualizáciami Microsoft vylepšuje kvalitu svojho operačného systému. Spadajú sem pravidelne vydávané balíčky zamerané na opravy chýb, odstraňovanie bezpečnostných zraniteľností a všeobecné odstraňovanie nedostatkov. Neprinášajú žiadne nové funkcie ani viditeľné zmeny – zamerané sú takpovediac na udržovanie systému v kondícii.
Kvalitatívne aktualizácie vychádzajú pravidelne každý mesiac počas takzvaného “Patch Tuesday”. Poznáme ich preto aj pod všeobecným označením mesačné opravné aktualizácie. Rovnako tak sa o nich zvykne hovoriť ako o kumulatívnych aktualizáciách pre Windows 10. Avšak toto označenie súvisí s ich špecifickou vlastnosťou.
To, že aktualizácia je kumulatívna znamená, že každý ďalší aktualizačný balík obsahuje opravy z tých predošlých. Postupne sa proste nabaľujú. Vyriešený je tým problém z predošlých verzií Windows, kedy po čistej inštalácii systému dochádzalo k sťahovaniu a následnej inštalácii stoviek samostatných aktualizačných balíčkov. Celý proces sa preto stával logistickou nočnou morou.
V prípade Windows 10 sa začne sťahovať jedna kumulatívna aktualizácia, ktorá v sebe obsahuje všetky potrebné opravy a úpravy. Princíp kumulatívnych aktualizácií je navyše vytvorený tak, že systém si stiahne vždy len tie opravy, ktoré mu chýbajú. Ak teda aktualizujete pravidelne, sťahujú a inštalujú sa vždy len čerstvé opravy. Celá myšlienka jednoducho vychádza z požiadavky na flexibilitu.
Opravné kumulatívne aktualizácie sa zvyknú stiahnuť a následne na inštaláciu pripraviť automaticky. Väčšinou to funguje tak, že k inštalácii dôjde pri najbližšom reštartovaní alebo vypnutí systému, no inštalácia sa automaticky môže naplánovať aj na menej vhodný čas.
Existuje preto viacero možností ako tento proces prispôsobiť, prípadne odložiť na neskorší termín – základom je funkcia “Čas aktívneho používania” a možnosť “Pozastaviť aktualizácie”, ktoré a nachádzajú priamo v sekcii Windows Update v systémových nastaveniach.
Aktualizácie funkcií
Aktualizácie funkcií môžeme poznať pod viacerými označeniami. Vychádzajú dvakrát ročne – na jar a na jeseň, z čoho pochádzajú termíny (veľká) jarná a jesenná aktualizácia pre Windows 10. Okrem toho sa zvyknú označovať aj oficiálnym anglickým názvom ako “May 2020 Update” alebo “November 2019 Update”, prípadne slovenským ekvivalentom “aktualizácia pre Windows z 10. novembra 2019”. Priamo v službe Windows Update však najnovšie nájdeme názov “Aktualizácia funkcií na Windows 10, verzia XXXX”.
Stretnúť sa môžeme aj s označením aktualizácia “20H1”, “20H2”, “21H1” a podobne. Ide o kódové označenia, ktoré sa používajú ešte predtým, než Microsoft oznámi, kedy bude aktualizácia dokončená. Označenie “20H1” znamená, že ide o aktualizáciu pre prvý polrok 2020. Oficiálne ale ponesie označenie “Aktualizácia funkcií na Windows 10, verzia 2004”. Verzia teda upresňuje, že aktualizácia bola dokončená v apríli 2020.
Aktualizácie funkcií technicky vzaté predstavujú nové verzie Windows 10, nakoľko vždy prinášajú nové funkcie, rôzne vylepšenia, značné úpravy a operačný systém tak celkovo posúvajú vpred. Po ich inštalácii sa preto vždy mení aj číselné označenie systémovej verzie (Verzia 1909, Verzia 2004…).
Počas inštalácie sa mení veľká časť operačného systému, preto sa pracuje s pomerne veľkým objemom dát a celý proces trvá aj desiatky minút. Aj ich stiahnutie môže trvať dosť dlhý čas, niekedy sa totiž sťahujú aj 2-3 GB dát. Microsoft celý proces už niekoľkokrát upravoval a optimalizoval, takže dnes to už obvykle prebehne celkom svižne. Samozrejme, že to do veľkej miery závisí na rýchlosti pripojenia a samotnom hardvéri zariadenia.
Aktualizácie funkcií pre Windows 10 vychádzajú dvakrát ročne a celý proces je pomerne komplikovaný. Obvykle trvá až niekoľko mesiacov, kým sa takáto aktualizácia automaticky dostane úplne ku všetkým používateľom. Pristupuje sa k tomu veľmi obozretne a celý distribučný proces sa sleduje a vyhodnocuje. Zámerom je to, aby sa inštalácia aj následne používanie zaobišli bez prípadných problémov.
Aj stiahnutie či inštalácia týchto veľkých aktualizácií sa dá zablokovať, pozastaviť alebo naplánovať na iný termín. Ich inštalácia sa napríklad dá odložiť až o 365 dní. Túto možnosť nájdete priamo v sekcii Windows Update v systémových nastaveniach.
Za normálnych okolností ju ale asi nebudete musieť využívať. Microsoft pred časom menil základné pravidlá a aktualizácie funkcií by sa už nemali inštalovať automaticky – vyžaduje sa ručné zahájenie inštalácie. Výnimkou je situácia, kedy je na zariadení nainštalovaná už nepodporovaná verzia Windows 10. Toľko v skratke k základným typom aktualizácií pre Windows 10.
