- So stupňami odolnosti IP ste sa už určite neraz stretli pri špecifikáciách elektroniky.
- Do širokého povedomia sa dostali hlavne vďaka rozšíreniu smartfónov.
- Označenie odolnosti číselným kódom môže byť pre mnohých neznámou.
- Myšlienka v pozadí je dobrá, no bežný človek nevie, čo znamená IP53 alebo IP67.
- Poďme sa preto pozrieť, čo vlastne znamenajú jednotlivé stupne odolnosti.
- Hlavne to ale neberte ako nejakú garanciu, najmä pri vode…
Pri výbere nového notebooku alebo smartfónu zohľadňujeme rôzne parametre. Niekto ide primárne po predajnej cene, ďalší si potrpí na čo najvyšší výkon, iný zase potrebuje poriadne odolné zariadenie, s ktorým nebude musieť zaobchádzať ako v rukavičkách. A v tomto prípade to nie je tak celkom jednoduché.
Pri popise zariadení sa totiž zvyknú veľmi často používať rôzne superlatívy. Všetko je najrýchlejšie, najtenšie, najnovšie, najmodernejšie či najodolnejšie. Určitým pomocníkom pre aspoň základnú orientáciu v tom, čo všetko by mal nový smartfón alebo notebook reálne vydržať sa tak stali takzvané kódy IP pre vyjadrenie stupňa odolnosti. Dvojicu písmen sprevádza dvojica čísel, no a práve tieto čísla takpovediac vyjadrujú, koľko toho nový smartfón znesie.
Čo vlastne ale vyjadruje stupnica odolnosti IP? Ide o úroveň odolnosti zariadenia, ktorú poskytuje mechanický obal, teda telo zariadenia, voči vniknutiu prachu, malých čiastočiek a vody. Cieľom tejto štandardizovanej stupnice je zákazníkom poskytnúť presnejšie informácie o odolnosti zariadenia, namiesto vágneho termínu ako “vodotesný” či “vodoodolný”.
Zjednodušene platí, že čím vyššie čísla sprevádzajú “parameter” IP, tým väčšia je odolnosť daného zariadenia. Dôležité je však vedieť, že pri stupňoch IP (International Protection) sa treba pozerať na každú číslicu samostatne. Každá z dvojice totiž vyjadruje niečo iné.
Pri smartfónoch sa celkom bežne môžete stretnúť s označeniami ako IP53 alebo IP67, no technicky vzaté sa prvá číslica vyjadruje na stupnici od 1 po 6, druhá od 1 po 9.
Prvá číslica hovorí o ochrane voči vniknutiu pevných častíc do vnútra zariadenia, no súčasne hovorí aj o stupni ochrany, ktorú základná konštrukciu zariadenia poskytuje pred kontaktom človeka s nebezpečnými prvkami – pohyblivé časti, súčiastky pod napätím. Ide o to, že na parameter IP sme zvyknutí zo smartfónov, no reálne sa využíva aj pri iných zariadeniach.
| stupeň ochrany | ochrana pred nebezpečným dotykom | ochrana pred vniknutím cudzích predmetov |
|---|---|---|
| IP 0x | bez ochrany | bez ochrany |
| IP 1x | dlaňou | veľkých, priemer nad 50 mm |
| IP 2x | prstom | malých, priemer väčší ako 12,5 mm |
| IP 3x | nástrojom | drobných, priemer väčší ako 2,5 mm |
| IP 4x | nástrojom, drôtom | veľmi drobných, priemer väčší ako 1 mm |
| IP 5x | ľubovoľným predmetom | prachu čiastočne |
| IP 6x | ľubovoľným predmetom | prachu úplne |
Druhá číslica kódu hovorí o odolnosti, ktorú základná konštrukcia zariadenia (Stupeň ochrany krytom) vytvára voči vniknutiu vodu do vnútra, ku komponentom. Pri špecializovaných zariadeniach sa môžete stretnúť aj s IP kódom, ktorý pozostáva z troch údajov, no smartfónov, tabletov či notebookov sa to nezvykne týkať.
| stupeň ochrany | ochrana pred vniknutím vody |
|---|---|
| IP x0 | Bez ochrany |
| IP x1 | Proti kvapkajúcej vode (1 mm za minútu, v normálnej prevádzkovej polohe, doba skúšky 10 min) |
| IP x2 | Proti kvapkajúcej vode (3 mm za minútu, v štyroch polohách 15° sklonu od prevádzkovej polohy, doba skúšky 2,5 min pre každú polohu) |
| IP x3 | Chránené proti striekajúcej vode. Voda strieka na prístroj v uhle 60° vertikálne. (v objeme 10 litrov za minútu pri tlaku 50 – 150kN / m2, doba skúšky najmenej 5 minút) |
| IP x4 | Chránené proti striekajúcej vode. Voda strieka na prístroj vo všetkých uhloch. (v objeme 10 litrov za minútu pri tlaku 50 – 150kN / m2, doba skúšky najmenej 5 minút) |
| IP x5 | Chránené proti striekajúcej vode. Voda strieka zo 6,3 mm trysky vo všetkých uhloch. (objem 12,5 litrov za minútu pri tlaku 30 kN / m2, vzdialenosť 3 metre, doba skúšky 3 minúty) |
| IP x6 | Chránené proti silne striekajúcej vode. Voda strieka z 12,5 mm trysky vo všetkých uhloch. (objem 100 litrov za minútu pri tlaku 100 kN / m2, vzdialenosť 3 metre, doba skúšky 3 minúty) |
| IP x7 | Chránené proti ponoreniu do vody. (30 minút v hĺbke 1 meter) |
| IP x8 | Chránené proti nepretržitému potopeniu do vody za podmienok, ktoré určí výrobca. (Musí byť prísnejšie než IP x7) |
| IP x9 | Ochrana pre trvalé ponorenie so zvýšenou odolnosťou proti tlaku a teplote. |
Čo znamená IP67 pre odolnosť smartfónu?
Napríklad, zariadenie so stupňom odolnosti IP67 je úplne chránené ( hodnotenie 6 zo 6) aj proti vniknutiu prachu a malých pevných čiastočiek. Súčasne je vodoodolné po dobu 30 minút pri ponorení do hĺbky 1 metra (hodnotenie 7 z 9).
Samozrejme, že zariadenie toho môže vydržať aj omnoho viac, no v rámci certifikačného procesu získalo pri štandardizovaných testoch v laboratórnych podmienkach spomínané hodnotenia, a tak sa výrobca môže pochváliť len nimi. Výsledkom je teda nálepka IP67.
Ako ďalší príklad si môžeme uviesť hodnotenie IP68, ktoré nájdeme pri smartfónoch Samsung Galaxy S22 a Galaxy S22+. Tu už aj na oficiálnej stránke nájdeme celkom presné vyjadrenie o čo vlastne ide – “Stupeň krytia IP68 znamená, že telefóny sú vyrobené tak, aby odolali vode a prachu, aj keď vám niekto zavolá počas cvičenia alebo čakáte vonku na odvoz a začína pršať“.
Treba si ale všimnúť aj informácie pod čiarou, kde Samsung pridáva nasledujúce vysvetlenie”: “Galaxy S22 a Galaxy S22+ sa vyznačujú krytím IP68. Na základe testovacích podmienok spočívajúcich v ponorení do hĺbky až 1,5 metra sladkej vody po dobu až 30 minút. Neodporúča sa použitie na pláži alebo v bazéne.”
To znamená, že smartfón síce má certifikáciu, že je vodoodolný počas 30 minút v skladnej vode do hĺbky 1,5 metra, no ak by ste s ním vydali na pláž alebo plávať do bazéna, tak tu už žiadne garancie neexistujú a v podstate ste v priamom rozpore s podmienkami používania. Dôležité je proste sledovať aj ďalšie informácie od výrobcu, nie len prosté vyjadrenie hodnoty IP či prečítanie slov ako “vyrobené tak, aby odolali vode a prachu.
Laboratórne testy IP na odolnosť voči vode sa totiž vykonávajú práve v sladkej/čistej vode. Akonáhle je tam nejaká ďalšia zložka (morská soľ, chlór v bazéne), tak všetky garancie padajú. Ja by som to v tomto konkrétnom prípade označil za vodoodolnosť s podmienkami. Nehovorím, že to telefón s certifikáciou IP68 v bazéne jednoducho nezvládne. Ide o to, že ak by to nezvládol, tak na nejakú sťažnosť proste nemáte nárok.
Druhým háčikom je to, že napríklad pri hodnotení IP x8 si už podmienky určuje výrobca. Preto sa dva zariadenia s rovnakým hodnotením (napr. IP68) môžu líšiť v tom, koľko vydržia. Základ majú spoločný, ide o “ochranu proti vniknutiu vody počas ponorenia do vody”, no hĺbku či dĺžku ponorenia si už môže zvoliť práve výrobca. Jeden telefón môže pri ratingu IP68 vydržať 4 hodiny v hĺbke 2 metrov, druhý 7 hodín. Opäť teda platí, že treba čítať drobné písmo.
Certifikačné testy na získanie hodnotenia IP nie sú úplne lacnou záležitosťou, preto sa pri úplne lacných smartfónoch môže stať, že žiadne takéto hodnotenie mať nebudú, hoci by mohli vyhovieť celkom obstojne. Výrobca potreboval ušetriť všade, kde mohol, a tak si testovanie nezaplatil, pretože mu to nedávalo veľký zmysel.
Neberte to ako žiadnu garanciu
Hlavne to berte tak ako to je v reálnom živote. Niečo ako garancia na vodoodolnosť neexistuje a prípadná reklamácia je v podstate stratou času. Akonáhle do zariadenia vnikne voda, tak ťaháte za kratší koniec. Dokázať, že ste dodržali všetky podmienky používania je nemožné. Hodnotenie stupňa ochrany IP preto neberte ako svätú mantru, ale skôr ako približný ukazateľ.
Niektoré miesta na smartfóne sú jednoducho chránené slabo. Napríklad napájací konektor sú spravidla slabým miestom. Pred vniknutím vody do smartfónu tu chráni len tenká membrána, no a tá časom môže prirodzene degradovať. Potom sa voda môže dostať dnu. S tým nespravíte prakticky nič.
Výrobcovia sa vo všeobecnosti veľmi radi chvália tým, že ich produkt má takú či onakú normu IP, no keď príde na jej možné zlyhanie, tak si chybu nechcú priznať. Pridávajú rôzne podmienky a obmedzenia, no vy reálne nemáte šancu dokázať čo presne sa stalo.
Vo všeobecných formuláciách, kedy zaniká nejaký nárok na záruku sa bežne nachádza aj formulka “Záruka sa nevzťahuje na poškodenia spôsobené nesprávnym používaním produktu” či môj veľký favorit “Odolnosť voči ofŕkaniu, ponoreniu do vody a prachu nie je trvalá a môže sa znížiť časom pri bežnom používaní a opotrebovaní.”.
Treba sa na to ale pozerať aj z druhej strany…
Stupne ochrany IP v skratke
- prvá číslica udáva ochranu pred nebezpečným dotykom a pred vniknutím cudzích predmetov
- druhá číslica udáva stupeň ochrany pred vniknutím vody
- odolnosť voči vode sa testuje s použitím sladkej/čistej vody, preto čítajte drobné písmo pri popise od výrobcu zariadenia (more či bazén zvyknú byť v rozpore s podmienkami)
- testy pre identifikáciu stupňa krytia IP sú vykonávané v laboratórnych podmienkach
- zariadenia toho môže vydržať aj viac, no to nikto nebude spomínať
- vodoodolnosť automaticky neznamená, že zariadenie je vodotesné, vždy je tam určitá podmienka za akých okolností vodu vydrží (čas, hĺbka, zdroj/intenzita vody)
- ak má niektorý konektor krytku, tak tá musí byť úplne zatvorená
- ochrana IP počíta s tým, že ide o zariadenie, ktoré nie je nejakým spôsobom mechanicky poškodené – ak máte niekde prasklinu, tak asi ťažko môžete počítač s ochranou voči vode
- garancia na trvalú/neustálu vodoodolnosť neexistuje a prípadná reklamácia je v podstate stratou času
